Život a bohoslužba: Liturgický deň II. (7. časť)
Úplný denný rozvrh bohoslužieb, ktorý máme dnes, sa nevyvinul vo farských spoločenstvách, ale v monastieroch. Utiereň a večiereň boli známe vo farských spoločenstvách, ale spoločnú modlitbu niekoľkokrát denne nebolo možné reálne sláviť vo farských podmienkach. Hoci myšlienka posväcovania celého dňa modlitbou bola základom života raných kresťanov, od bežného človeka sa neočakávalo, že sa bude zúčastňovať na liturgických bohoslužbách každé tri alebo štyri hodiny. Laik preto posväcoval začiatok a/alebo koniec dňa. Až s rozvojom mníšskych komunít, ktoré sa venovali modlitbe a askéze, vznikla predstava pravidelných liturgických bohoslužieb počas celého dňa.
Ranná a večerná spoločná modlitba existovala od počiatku Cirkvi. Apoštolská tradícia a Didascalia sú prvé dokumenty, ktoré dosvedčujú slávenie týchto bohoslužieb vo farských spoločenstvách od najstarších čias. Tieto bohoslužby sa vyvinuli zo synagógovej modlitby Židov a pozostávali hlavne zo „žalmov, (biblických) hymnov a duchovných piesní“, ako poznamenal svätý Pavol (Ef 5, 19). Pôvodne sa texty bohoslužieb preberali väčšinou zo samotného Svätého písma. Neskôr boli pridané hymny, ktoré dopĺňali a vysvetľovali biblický základ. Tieto hymny spájali bohoslužbu s ročnými cyklami a sláveným sviatkom. V priebehu vývoja čoraz viac nahrádzali pôvodné čítania a biblické ódy.
Židia začínali svoj bohoslužobný deň večer, ktorý vrcholil na úsvite nového dňa. To bolo vzorom pre opis dní stvorenia v knihe Genezis: „A nastal večer a nastalo ráno, deň prvý“ (Gn 1, 5).
Tak ako u Židov, aj v Cirkvi sa liturgický deň začína večer večierňou. Ukončíme pracovný deň a upriamime svoju pozornosť na nový deň, deň Pána. V ranej Cirkvi sa ľudia často spoločne modlili celú noc a ich modlitba vrcholila pri východe slnka, keď privítali Slnko spravodlivosti, Krista, v božskej liturgii. Na niektorých miestach sa ešte stále dodržiava skrátená forma tohto celonočného bdenia v sobotu večer alebo v predvečer sviatku.
V súčasnej podobe sa večiereň točí okolo troch konkrétnych tém: poďakovanie za stvorenie, pokánie za hriechy dňa a privítanie Krista, nášho Svetla v temnote života. Začíname čítaním Žalmu 103, ktorý hovorí o mnohých prvkoch prírodného stvorenia a vyzýva nás, aby sme za ne ďakovali. Druhú téme uvádzame, keď spievame Žalm 140, zatiaľ čo kňaz okiadza kadidlom: „Moja modlitba nech sa vznáša k Tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.“ Potom sa rozsvietia lampy, čo vyvrcholí spevom hymnu Svetlo tiché. Tento hymnus, zložený už v druhom storočí, chváli Krista, Otcovu žiaru, ktorý je naším neutíchajúcim svetlom.
Ranná bohoslužba, utiereň, bola bežná aj v ranej Cirkvi, keď sa ľudia na začiatku dňa zhromažďovali na spoločnú bohoslužbu. Podobne ako ostatné denné bohoslužby pozostáva z modlitieb, starozákonných čítaní, žalmov a cirkevných hymnov, ktoré sa vzťahujú na dennú dobu a práve slávený sviatok. Ústredným utierňovým hymnom je kánon, séria spevov využívajúcich starozákonné obrazy na oslavu Krista. V nedele a sviatky je vrcholom tejto bohoslužby čítanie evanjelia, po ktorom všetci pristupujú, aby pobozkali evanjeliár.
Vrcholom bohoslužby je slávnostné spievanie Žalmov chvály (148, 149 a 150), hymnov oslavujúcich Boha, ktorý nám dal všetko dobré, a doxológia. Tento hymnus je tiež veľmi starobylý, pochádza spred štvrtého storočia. Niekedy sa nachádza v prvých odpisoch Svätého písma ako dodatok k Žaltáru. Jeho témou je opäť prinášanie obety modlitby. Na niektorých miestach na uvedenie spevu Veľkej doxológie kňaz dvíha ruky na znak obety a otvorenosti Bohu, ktorý nám dáva svetlo.
Tieto dve bohoslužby sú často priamo spojené s eucharistickým slávením. Keďže božská liturgia sa zvyčajne slávi ráno, často sa koná po slávení utierne. Týmto je zavŕšená spoločná bohoslužba Cirkvi. Naše žalmy a hymny vedú k eucharistickému sláveniu, vrcholnému prežívaniu Krista v Cirkvi. Hnutie modlitby, ktoré sa začalo vo večerných prítmiach, sa tak končí žiarivým zvolaním: „Videli sme pravé Svetlo, prijali sme nebeského Ducha.“
Mnohé z našich ďalších cirkevných bohoslužieb sú rozvinutím alebo úpravou niektorej z týchto každodenných bohoslužieb. Paraklisy, molebeny, parastasy a samotné pohrebné obrady sú adaptáciou utierne. Veľkopôstna liturgia vopred posvätených darov je večiereň spojená s obradom svätého prijímania.
OTÁZKY NA ZAMYSLENIE
Prečo sa náš liturgický deň začína slávením večierne?
Ktoré liturgické bohoslužby sú adaptácie večierne a utierne?
Zdroj: Life and worship: the mystery of Christ among us, God with us publications 1986. Pracovný preklad pripravili Juraj Šipula a o. Ján Krupa.
Nasledujúce: Život a bohoslužba: Liturgický rok – Pánov deň (8. časť)Predchádzajúce: Život a bohoslužba: Liturgický deň (6. časť)
