Kristus naša Pascha: Sloboda a zodpovednosť človeka (15. časť)
135 Pán povolal človeka k svätosti v slobode a zodpovednosti: „Ak chceš zachovávať príkazy, zachovajú ťa, a máš mu večne preukazovať žiadanú vernosť“ (Sir 15, 16). Boh usadil človeka v raji. Dal mu slobodu a prikázanie, aby ju uskutočnil, čo je symbolizované v zákaze jesť zo stromupoznania dobra a zla: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz!“ (Gn 2, 16 – 17). Svätý Gregor Teológ vykladá toto prikázanie nasledovne:
[Boh] mu dal zákon ako materiál, podľa ktorého môže konať jeho slobodná vôľa. Tento zákon bol príkazom, z ktorých rastlín môže požívať a ktorých sa nesmie dotknúť. Tým posledným bol strom poznania; nie však preto, že by bol od začiatku, keď bol zasadený, zlý; ani nebol zakázaný preto, že by ho Boh nechcel dopriať človeku… Bol by však dobrý, keby sa z neho požívalo v správnom čase; lebo tým stromom bolo podľa mojej teórie rozjímanie, do ktorého je bezpečné vstúpiť len pre tých, ktorí dosiahli zrelosť návykov; ale ktoré nie je dobré pre tých, ktoré sú ešte stále trochu prostí a nenásytní.[1]
136 Stvoriteľ, ktorý stvoril ľudstvo slobodne z lásky, nás vyzýva k láske – najvyššiemu tvorivému prejavu človeka. Na to nám Boh udeľuje slobodu. Ľudská láska prúdi z Boha ako z prameňa, lebo „Boh je láska“ (1 Jn 4, 8). Sloboda patrí k Božiemu obrazu v človeku; preto Božia milosť neruší našu slobodu.[2]
137 Najhlbší rozmer ľudskej slobody spočíva v schopnosti slobodne si vybrať Boha a byť s ním. To je dobro. S tou istou slobodou však môžeme svoj vzťah s Bohom aj odmietnuť – a to je zlo. Byť slobodný znamená mať schopnosť neobmedzeného sebaurčenie.[3] Zlo v skutočnosti nepatrí k stvoreniu; objavuje sa len vtedy, keď sa ľudstvo zriekne voľby dobra, a tak zneužíva svoju slobodu. Ako Boží dar sa sloboda posilňuje každou slobodnou voľbou dobra. Na druhej strane, sloboda je obmedzená, keď sa ľudstvo stáva závislými od zla,[4] ktoré je dôsledkom jeho zrieknutia sa dobra.
138 Človek je zodpovedný za svoje slobodné rozhodnutie: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš“ (Gn 2, 16 – 17). Toto Božie prikázanie neobmedzuje ľudskú slobodu, ani nezasahuje do našej voľby. Boh dáva toto prikázanie ako dar, ktorý nás má posilniť vo všetkom, čo je dobré. Porušením prikázania človek odmieta Boha a práve tým vnáša do sveta hriech a prostredníctvom hriechu smrť (porov. Rim 5, 12). Jedením ovocia „stromu poznania dobra a zla“ človek stráca prístup k „stromu života“ a stráca väzby s Bohom: „Spoločenstvo s Bohom je život a svetlo… Ale odlúčenie od Boha je smrť.“[5]
139 Keď Adam a Eva prestúpili príkaz, prerušili svoje spojenie s Bohom. Ich rozhodnutie sa stalo príčinou smrti, a „strom poznania dobra a zla“ sa stal jej nástrojom. Takýmto nástrojom smrti bol aj kríž, pripravený na Golgote pre Božieho Syna, Ježiša Krista. On však tým, že prijal smrť na kríži, premenil nástroj smrti, kríž, na „strom života“: „Veru, Kriste, strom života zakvitol. Veď kríž zasadený do zeme, napájaný krvou a vodou z tvojho čistého boku, nám dal život.“[6] Stal sa životodarným krížom.
140 Cirkev o tom liturgicky svedčí na sviatok Povýšenia vzácneho a životodarného Kríža (14. septembra), keď vo svetle Svätej Paschy kontemplujeme životodarný Kríž: „Tvojmu Krížu klaniame sa, Vládca, a tvoje sväté vzkriesenie oslavujeme.“ Pán dobrovoľne vzal na seba hriech sveta a kríž smrti premenil na znamenie Vzkriesenia, keď smrťou pošliapal smrťou a daroval nám večný život.
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa
[1] Gregor Teológ, Reč 45: Na Svätú Paschu, 8: PG 36, 632.
[2] Porov. Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovmu evanjeliu. Homília 45, 1: PG 58, 471.
[3] Gregor Nysský, O stvorení človeka, 16: PG 44, 184.
[4] Porov. Gregor Nysský, Veľká katechéza, 5: PG 45, 21.
[5] Irenej Lyonský, Proti herézam, V, 27, 2: PG 7, 1196.
[6] Porov. Oktoich, Šiesty hlas, Nedeľná utiereň, Kánon Vzkriesenia, Štvrtá óda; Oktoich, Druhý hlas, Nedeľná utiereň, Kánon Vzkriesenia, Deviata óda.
Nasledujúce: Kristus naša Pascha: Pád (16. časť)Predchádzajúce: Kristus naša Pascha: Stvorená prirodzenosť človeka (14. časť)
