Prúd živej vody: Moje osobné slovo od Boha (5. časť)
Keď prichádzame ako veriaci do Cirkvi, aby sme skúmali Sväté písmo, aby sme hľadali Pánovo slovo pre nás, prichádzame vo viere. Veríme, že ten istý Duch, ktorý pôsobil pri inšpirovaní napísania týchto kníh a bol prítomný pri ich vydávaní a pri tom, ako Cirkev rozlišovala, ktoré knihy sú od Boha a ktoré nie – že ten istý Duch pôsobí aj na to, aby k nám hovoril prostredníctvom tohto prvku Tradície. Vieme, že Sväté písmo nie je len historickým záznamom, ale spôsobom, akým s nami Boh koná, keď k Svätému písmu prichádzame s vierou. Keďže tieto knihy sú predovšetkým dielom Ducha v Cirkvi, prichádzame k nim s vierou v Cirkev a prítomnosť Ducha v nej. Na Sväté písmo sa nepozeráme ako na niečo, čo je mimo Cirkvi alebo nejakým spôsobom nad ňou (a už vôbec nie ako na niečo, čo Cirkev nahrádza). Sväté písmo chápeme ako jeden zo spôsobov, akým Boh od počiatku až dodnes koná so svojou Cirkvou a s každým jej členom. Je to prostriedok, ktorým Boh hovorí vo svojej Cirkvi k tým, ktorí sa ho snažia nasledovať s vierou.
Keďže veríme, že Sväté písmo je prostriedkom, ktorým v nás pôsobí Duch, môžeme oprávnene povedať, že Boh k nám osobne hovorí na stránkach Biblie. Pán neprišiel zanechať svetu súbor abstraktných teórií, ale premeniť životy, a preto je jeho slovo určené pre nás v hĺbke nášho bytia. Niekedy vieme, že napríklad Pánove slová v evanjeliu sú adresované priamo nám: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás!“ V takýchto úryvkoch hovorí k tým, ktorí tieto slová čítajú, tak priamo, ako keby sme boli s ním na galilejskom úbočí v prvom storočí. V iných prípadoch je jasné, že slová sú adresované konkrétnym osobám. Aj keď nemusia byť nevyhnutne určené mne, zvyčajne sa dá povedať, že sú o mne. Aj keď možno nemám päť manželov, určite sa môžem vidieť v Samaritánke, ktoré je bez Boha nenaplnená, ale skrýva sa za otázkami príslušnosti k Cirkvi. Keď čítam Sväté písmo, najmä Nový zákon, vo viere si uvedomujem, že je napísané mne, je napísané o mne. Boh na jeho stránkach hovorí moje meno.
Ako ku mne Duch „hovorí“ v Božom slove? Určite nie počuteľným hlasom, ani nám nevytvára slová v našej mysli. Nedáva nám iné slová ako tie, ktoré nájdeme na stránkach posvätného textu, ale to, čo čítame, pre nás nadobudne význam a stane sa živým, keď to čítame vo viere. Možno sme to čítali alebo počuli už mnohokrát predtým, ale stáva sa, že teraz vieme, že je to adresované nám osobne. Práve to sa vraj stalo svätému Antonovi Pustovníkovi a svätému Augustínovi v rozhodujúcich okamihoch ich života. Počuli Božie slovo, ktoré sa čítalo na bohoslužbách, a hlboko vedeli, že tieto slová sú určené im. Srdcia im horeli a uvedomovali si, že Pán sa ich takto dotkol.
Tieto zážitky sa nedajú nijako vynútiť ani naprogramovať, ale v živote veriacich sa dejú, keď k Svätému písmu pristupujeme nábožne a vnímame ho ako to, čím skutočne je: prostriedok, ktorým sa nám Duch dáva poznať. Je teda zrejmé, že nie jednoduché čítanie Biblie, ako keď si listujeme dennú tlač alebo prezeráme časopis Time, nás privedie k skúsenosti s naším zjavujúcim sa Bohom. K Svätému písmu treba pristupovať s duchom túžiacim spoznať Boha a ochotným slúžiť Bohu akýmkoľvek spôsobom, ku ktorému nás on povolá. Potom sa slová na stránkach Biblie stanú pre nás Božím slovom, ako to bolo zamýšľané.
Ako sa človek zaoberá Svätým písmom ako Božím slovom? Prvým krokom je uvedomiť si, že má byť našim každodenným chlebom. Jedávame každý deň a nejako nás to nenudí. Rovnako aj Božie slovo treba uznať ako našu každodennú potravu, ktorá nás má pravidelne sýtiť a formovať ako Pánov ľud. Začiatočníkom sa vo všeobecnosti odporúča začať s Novým zákonom a najmä s jedným z evanjelií. Denné čítanie malého úseku, následné uvažovanie o ňom a venovanie sa mu v osobnej modlitbe je praktickým a zmysluplným spôsobom, ako začať počuť Pánov hlas v jeho slove. Ako užitočný návod môžu poslúžiť denné čítania z božskej liturgie, uvádzané v liturgickom kalendári, ktorý poskytuje väčšina farností.
Väčšina zoznamov čítania alebo iných biblických citácií sa odvoláva na pasáže podľa kapitol a veršov. V stredoveku bola takto rozdelená každá biblická kniha. Ak chceme nájsť konkrétny úryvok zo Svätého písma, musíme najprv uviesť, aký je názov knihy (napr. Jn, čo odkazuje na Evanjelium podľa svätého Jána), kapitolu a verš (napr. Jn 3, 16, čo čítame ako 16. verš 3. kapitoly Jánovho evanjelia). Texty Svätého písma používané v liturgických bohoslužbách sa často delia iným spôsobom, a to podľa „začala“ alebo časti určenej na konkrétny deň. V liturgických kalendároch sa môže používať jeden alebo oba systémy delenia.
Zdroj: A stream of living water, God with us publications 1988. Pracovný preklad angličtiny zhotovil o. Ján Krupa
Nasledujúce: Prúd živej vody: Modlitbové čítanie Svätého písma (6. časť)Predchádzajúce: Prúd živej vody: Biblia – inšpirované Božie slovo (4. časť)
