Kristus naša Pascha: Stvorená prirodzenosť človeka (14. časť)
128 Ako nám hovorí kniha Genezis, Boh stvoril človeka z „prachu zeme“ – z hmoty – a vdýchol do nás „dych života“, vďaka ktorému sa človek stane „živou bytosťou“ (Gn 2, 7). Sväté písmo zobrazuje Stvoriteľa obrazom hrnčiara, ktorý z hliny formuje človeka podľa svojho Obrazu. Týmto Obrazom (porov. Gn 1, 27) je vtelený Boží Syn: „On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia“ (Kol 1, 15 – 16). Človek je stvorený na obraz Syna:
Teraz Boh… vymodeloval [človeka] podľa svojho vlastného Syna; lebo Otcove ruky, t. j. Syn a Svätý Duch, stvorili celého človeka, a nie [len] jeho časť, na podobu Boha. … lebo dokonalý človek spočíva v zmiešaní a zjednotení duše, ktorá prijala Otcovho Ducha, a prímesi tej telesnej prirodzenosti, ktorá bola utvorená podľa obrazu Boha.[1]
129 Boží obraz definuje dôstojnosť človeka – už v telesnom stave – ako dobrú. Dobrota tela spočíva najmä v tom, že v našich vzťahoch sa prostredníctvom tela môžeme vyjadrovať ako osoby. Túto schopnosť dostávame ako dar od Boha. Ľudské telo je schopné prijať do seba Božieho Ducha, a preto apoštol Pavol označuje ľudské telo za „chrám Svätého Ducha“ (porov. 1 Kor 6, 19). V tom spočíva tajomstvo tela a plnosť jeho určenia. Preto kresťanstvo považuje ľudské telo za chrám zasvätený službe Bohu a blížnemu.
130 Pretože nás Boh stvoril na svoj vlastný obraz, vyzýva nás k svätosti: „Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony“ (1 Sol 5, 23). Svätý Gregor Nysský to vysvetľuje tak, že svätý Pavol používa „slovo ‚telo‘ pre nutritívnu časť; slovom ‚duša‘ označuje senzitívnu [časť] a slovom ‚duch‘ intelektuálnu [časť]“[2].
131 Na posvätenie človeka dal Boh jedno prikázanie: „Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz!“ (Gn 2, 17). Dodržanie tohto jedného prikázania v raji by dovolilo človeku jesť zo „stromu života“; umožnilo by mu „prijať nesmrteľnosť ako odmenu od [Boha]“[3] a premenilo by ho „na jedného Ducha s Pánom“[4], na „duchovnú bytosť, ktorá odovzdala telo do moci Ducha“[5].
132 Boží obraz je základom nielen osobnej jedinečnosti každého človeka, ale aj ľudského spoločenstva: „Boh povedal: ‚Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby‘… A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril“ (Gn 1, 26 – 27). Spoločenstvo osôb v Najsvätejšej Trojici je prvoobrazom pre ľudské spoločenstvo. Svätý Ján Damaský vysvetľuje, ako sa prvé ľudské spoločenstvo stalo ikonou trojosobného Boha. Damaský píše, že Adam, ktorý nemal žiadnu stvorenú príčinu svojho bytia a nebol splodený, odlišný od ostatných ľudí, je obrazom nezapríčineného Boha Otca, ktorý je Všemohúci a Príčina všetkých vecí. Potom syn, ktorý sa narodil Adamovi, je obrazom splodeného Syna a Božieho Slova; a Eva, ktorá vyšla z Adama (ale nenarodila sa z neho), naznačuje vychádzanie osoby Svätého Ducha.[6]
133 Obrazom Najsvätejšej Trojice v ľudskom spoločenstve je prirodzená jednota ľudského spoločenstva, ktorá existuje v spoločenstve lásky medzi Adamom a Evou. Dopĺňajúc sa navzájom fyzicky, psychologicky i duchovne, Adam a Eva sú rozdielne, ale zároveň rovnocenné osoby.
134 V nádhernom obraze stvorenia Evy „z Adamovho rebra“ (porov. Gn 2, 21) Sväté písmo opisuje rovnosť a rozdielnosť medzi mužom a ženou, ktorí tvoria prvé spoločenstvo. Adam vyhlasuje, že Eva je jeho vlastná: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa; preto sa bude volať mužena, lebo je vzatá z muža“ (Gn 2, 23). Adam prijíma Evu ako osobu, ktorá je mu rovná a zároveň je jeho životnou spoločníčkou (porov. Gn 2, 24).
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa
[1] Irenej Lyonský, Proti herézam, V, 6, 1: PG 7, 1136.
[2] Gregor Nysský, O stvorení človeka, 8: PG 44, 144.
[3] Teofil Antiochijský, Autolykovi,II, 24, 27: PG 6, 1089, 1093.
[4] Porov. Origenes, Homília na Lukášovo evanjelium, 35: PG 13, 1888.
[5] Origenes, Homília na Lukášovo evanjelium, 11: PG 13, 1826.
[6] Porov. Ján Damaský, Presný výklad ortodoxnej viery, I, 8: PG 94, 898.
Nasledujúce: Kristus naša Pascha: Sloboda a zodpovednosť človeka (15. časť)Predchádzajúce: Kristus naša Pascha: človek – koruna stvorenia (13. časť)
