Svetlo pre život – z Prológu (1. časť)
Katechizmus Svetlo pre život – z Prológu (1. časť)
„Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10, 10). Týmito slovami vysvetľuje evanjelium svätého Jána cieľ vtelenia. Božie Slovo – ktoré pri stvorení uviedlo do života všetky veci (porov. Jn 1, 1 – 4) – teraz privodzuje nové stvorenie tým, že na seba berie telo, aby nám prinieslo život v jeho pravom zmysle. Ten, ktorý nám najskôr dal bytie, nás teraz povoláva za hranice stvoreného času a priestoru, aby sme osudovo prežívali jeho prítomnosť. Premenení v hlbinách nášho bytia prostredníctvom tohto stretnutia kresťanskí veriaci našich dní opakujú volanie prvých veriacich: „Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou“ (Jn 1, 16).
Obnovujúca prítomnosť Božieho Slova medzi nami nám otvára cestu k účasti na Božej „milosti“: nie na nejakom predmete alebo veci, ale na plnosti samotného Boha, ktorý sa nám milostivo dáva. Prostredníctvom Krista sa nám ponúka vstup do dôverného Božieho života a do tajomstva Najsvätejšej Trojice. A práve viera, otvorenosť voči Božiemu pôsobeniu vo svete, ako aj v hlbinách nášho bytia, oslobodzuje každého z nás k účasti na tejto novosti života. Písmo hovorí, že „tým, ktorí ho [Krista] prijali, [Kristus] dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno“ (Jn 1, 12).
Viera je dynamický jav s mnohými významovými rovinami, o ktorých môžeme uvažovať. Najlepšie je začať uvažovať o viere tak, ako ju chápal svätý Maxim Vyznávač: „Viera je pravdivé poznanie, ktorého princípy presahujú rozumové dokazovanie; viera nám totiž sprítomňuje veci, ktoré presahujú intelekt a rozum“ (Prvá centúria o teológii, 9). Pre mnohých moderných ľudí je toto vysvetlenie protirečením. Tí, ktorí akceptujú iba intelekt ako miesto zisťovania pravdy, by povedali, že nemôže existovať poznanie mimo intelektu a rozumu. Pre nich sú nástrojmi poznania racionálne argumenty, logické štruktúry, vedecké experimenty alebo pozorovanie; vieru by odmietli ako „subjektívnu“. Veľké pokroky vo vede a technike podľa tejto metodológie im zastierajú nedostatok konečných odpovedí na otázky pôvodu alebo účelu či udalosti samotného zázraku existencie.
Tradícia Písiem a cirkevných Otcov však potvrdzuje hlbšiu formu poznania, ktorá vychádza z hĺbky nášho bytia: poznanie, ktoré zostáva mimo skúsenosti tých, ktorí si cenia len vedeckú metódu. Práve toto poznanie – zrodené z Božieho obrazu, ktorý sa nachádza v každom človeku, a zo zjednotenia s Bohom tých, ktorí si obliekli Krista – v nás vytvára plnosť života a je aj podstatou tohto života: „Večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista“ (Jn 17, 3).
Rastieme vo viere
Biblické slovo pre spôsob, akým veriaci vkladá svoju vieru v Boha, je eis („v“). Náš Pán povedal apoštolom, aby krstili všetky národy „v mene Otca i Syna i Svätého Ducha“ (Mt 28, 19). Preto pri každom krste spievame: „Ktorí ste v Krista pokrstení, Krista ste si obliekli, aleluja“ (porov. Gal 3, 27). Krst „v“ najpresnejšie znamená, že patríme tomu, v ktorého mene sme boli pokrstení. Viac ako patríme; „stávame sa“ Kristom, akoby sme ním boli objatí. Vyjadrujeme tým vieru, ktorá je viac než len vierou v súbor tvrdení. Je to proces stávania sa tým, čomu veríme, smerovanie k zjednoteniu s Trojicou, ku ktorej patríme krstom.
Ako veľmi je táto vízia viery vzdialená od našej doby! Pre mnohých ľudí dnes je viera jednoduchým názorom na zdanlivú pravdu: vecou intelektuálneho alebo emocionálneho presvedčenia. V tradičnom kresťanskom chápaní je viera ničím iným ako udalosťou konečnej skutočnosti, presahujúcou obmedzenia života tohto sveta.
Viera má však aj intelektuálnu stránku, rozmer rozumnosti alebo otvorenosti logickému vyjadreniu. Naše vnímanie toho, čo viera odhaľuje, môžeme vyjadriť slovnými symbolmi, hoci tieto slová zostávajú nedostatočné na vyjadrenie plnosti tejto skutočnosti. Preto Cirkev vo svojom vyznaní viery, v Nicejsko-konštantínopolskom kréde, konkrétne ohlasuje tajomstvo Boha, pričom nám pripomína, že je to je len symbol toho, s ktorým sa stretávame prostredníctvom viery.
Jedným aspektom povolania k viere je teda pozvanie, aby sme si osvojili cirkevné chápanie toho, čo nám Boh ukázal zo seba a čo urobil, aby sme sa s nám zjednotili. Nie sme povolaní len k všeobecnej viere v Boha alebo náboženstvo, ale k viere Cirkvi. Prvá časť tejto prezentácie s názvom „Tajomstvo, ktorému veríme“ načrtáva toto tajomstvo Boha, ktorý nás miluje a zjavuje sa nám.
Zdroj: Katechizmus LIGHT FOR LIFE, Part One, The Mystery Believed, God With Us Publications 1994. Pracovný preklad zhotovil Ján Krupa, aktualizované 11.12.2022
Zdroj obrázka: https://www.amazon.com/Light-Life-Part-Mystery-Believed/dp/1887158073
Nasledujúce: Svetlo pre život: Viera je spoločná (2. časť)
