Prúd živej vody: Vývoj Tradície (2. časť)
Čo sa týka Tradície, je potrebné urobiť ešte jedno rozlišovanie. Minule sme videli, že toto vyjadrenie života Ducha nie je jednoducho rovné zvykom (tradíciám s malým „t“). Tradícia nie je ani jednoduchým opakovaním hoci aj platných vyjadrení činnosti Ducha z minulosti. Sterilné opakovanie slov a činností novozákonnej Cirkvi nezaručuje, že sme dnes verní Duchu. Ten istý Svätý Duch, ktorý umožnil apoštolom pochopiť zmysel ich skúsenosti s Kristom, a tak vydávať „verné svedectvo“ o Kristovi v ich službe druhým, je ten istý Svätý Duch, ktorý prebýva v Cirkvi a uschopňuje kresťanov všetkých dôb, aby plnili tú istú úlohu verného svedectva.
Táto vernosť si často vyžaduje zmenu. Cirkev nikdy nemôže jednoducho prijať akúkoľvek novú myšlienku alebo zvyk, ktorý spoločnosť vytvorí, pretože Cirkev sa musí vždy zaoberať úlohou vydávať verné svedectvo o Kristovi. Zároveň Cirkev nemôže jednoducho opakovať slová a činy z minulosti, keď sa objavia nové problémy, ktorým predtým nemusela čeliť. Ako sa má Cirkev rozhodnúť, kedy je vývoj potrebný a zároveň v súlade s Tradíciou, alebo kedy ide o deformáciu a treba sa jej brániť?
Sami od seba by sme nikdy nemohli urobiť takéto rozhodnutia, rovnako ako apoštoli nechápali plne, čo pre nich Boh robí, keď sprevádzali Krista pri jeho pozemskej službe. Život Cirkvi sa stáva posvätnou Tradíciou až v moci Päťdesiatnice, až vďaka prebývajúcemu Duchu Pravdy. Na každom jednom mieste, v každom jednom časovom okamihu, v každej jednej osobe alebo skupine osôb je posvätná Tradícia uchopená neúplne, často zmiešaná s „obyčajnými ľudskými zvykmi“. Všetci sa musíme snažiť rozlišovať povolanie Ducha, aby naše kresťanské spoločenstvá mohli vydávať verné svedectvo o Kristovi. Musíme si tiež uvedomiť svoje obmedzenia a byť ochotní zaujať svoje miesto v „konsenze Cirkvi“ v celom priestore a čase, ktorý poskytuje živý kontext a korekcie pre naše vlastné obmedzené rozlišovanie.
Ak si vernosť vyžaduje zmenu, verná zmena sa môže uskutočniť len prostredníctvom moci Svätého Ducha. Slovom inšpirácia označujeme proces, ktorým prebývajúci Duch vedie Cirkev k novým vyjadreniam, ktoré vydávajú verné svedectvo o Kristovi.
Apoštoli našli mnoho príležitostí, aby hľadali vedenie Božieho Ducha vo svojom svedectve o Kristovi. Skutky apoštolov nám ukazujú mnoho situácií, v ktorých boli apoštoli nútení robiť rozhodnutia v dôsledku meniacich sa okolností. V každom prípade sa tieto rozhodnutia snažili robiť tak, že rozlišovali, k čomu ich vyzýva Svätý Duch prítomný medzi nimi. Kristus ustanovil 12 apoštolov. Ako by mali vybrať náhradu za Judáša? (Skutky apoštolov 1, 15 – 26) Ako by mali zabezpečiť spravodlivé prerozdeľovanie jedla spoločenstva? (Skutky apoštolov 6, 1 – 6) Aký vzťah by kresťania mali mať k svojej materskej viere, judaizmu? Aké povinnosti by sa mali ukladať pohanom, ktorí sa chcú stať kresťanmi? (Skutky apoštolov 15). Kam by sa Pavol a jeho spoločníci mali vydať na svojich misijných cestách? (Skutky apoštolov 16, 6 – 9)
V týchto a mnohých ďalších každodenných rozhodnutiach, ktoré boli nútení urobiť v snahe verne svedčiť o Kristovi, apoštoli nemohli jednoducho opakovať to, čo povedal Ježiš, alebo napodobňovať to, čo robil. Boli skôr vedení k tomu, aby hľadali vnuknutia Kristovho Ducha, aby rozlíši, aké rozhodnutia budú verne svedčiť o Kristovi.
Rovnako sa zmenil pohľad Cirkvi na to, kde sa nachádza Tradícia. Apoštoli sa pozerali na Starý zákon ako na svoje Písmo, vnímané vo svetle ich osobnej skúsenosti s Kristom. Čoskoro sa začal proces zostavovania „Nového“ zákona a s pribúdajúcimi rokmi sa za prítomnosť Svätého Ducha v Cirkvi, a teda za prvky Svätého Ducha, začali uznávať aj iné formy vyjadrenia.
Keď sa snažíme sledovať posvätnú Tradíciu od čias apoštolov až po naše časy, keď sa pozeráme na rozhodnutia, ktoré Cirkev urobila, aby si zachovala svoje verné svedectvo o Kristovi v meniacich sa okolnostiach času a miesta, prichádzame k vyjadreniam Tradície. Inšpirovaná Svätým Duchom sa Cirkev neustále usilovala vydávať verné svedectvo o Kristovi tým, že prijímala špecifické, konkrétne, historické rozhodnutia. Hoci sa tieto vyjadrenia Tradície čas od času a z miesta na miesto líšia, stále existuje ich základná jednota, ktorá pochádza z ich spoločného cieľa (vydávať verné svedectvo o Kristovi) a ich spoločného zdroja (Svätý Duch prebývajúci v Cirkvi).
Zdroj: A stream of living water, God with us publications 1988. Pracovný preklad angličtiny zhotovil o. Ján Krupa
Nasledujúce: Prúd živej vody: Vyjadrenia tejto Tradície (3. časť)Predchádzajúce: Prúd živej vody: Čo je posvätná Tradícia? (1. časť)
